Životné poklady

Autor: Katarína Palečková | 27.2.2013 o 0:04 | (upravené 27.2.2013 o 10:31) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  94x

Opäť som sa zamyslela a ... píše sa 7. Január 2013, som študentkou druhého ročníka na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Ako a kedy ubehol ten čas?

 

Nestačím sa čudovať a všetky skutočnosti, ktoré sa stali prebehli okolo mňa bez povšimnutia a nechali ma stáť na prahu zmätenosti. Stojím, pozerám vôkol seba a nerozumiem. Je možné prežiť toľko rokov bez toho, aby som si to uvedomovala? Kde je moje detstvo, dospievanie, stredná škola? Nenachádzam odpovede, len cítim chlad sĺz, ktoré sa mi kotúľajú po lícach dúfajúc, že sa ujo Čas vráti pár rokov dozadu, ale darmo. Kráča ďalej a moje výkriky za ním: ,, STOJ!!", ignoruje. Obzriem sa späť, sadnem na vankúš Pokoja a začnem listovať v knihe Spomienok.

Za posledné roky som mala zatiahnutý záves na okne života, a tak som nevidela čo všetko mi priniesol a zobral ujo Čas.

Kapitola STREDNÁ ŠKOLA sa na mňa usmieva a ja ju kropím len slzami v domnení, že sa vrátim v čase. Úplne normálna trieda s písmenom A na dverách skrýva 4 krásne a nezabudnuteľné roky môjho života, ktoré považujem za prelomové.  Chodby Obchodnej akadémie Tajovského v Banskej Bystrici sú poznačené našimi smiechmi, hlasmi a taktiež odtlačkami našich krokov. Veď predsa tá budova bola naším druhým domovom a miestom, kde vznikli nové lásky a priateľstvá, ktoré dnes už majú pomenovanie: kamarát alebo bývalý spolužiak. Chcem sa vrátiť späť, obhadzovať sa pomarančmi cez prestávku, vytvárať elexír výbuchu a čakať kým buchne v šuplíku za katedrou, písať extrémne náročné písomky z ekonomiky na ,,dvoječku", tŕpnuť v lavici na hodine Slovenčiny, aby som si nešla sadnúť s guľou v žiackej knižke, šomrať a písať obchodné listy, prepisovať si dopredu odpis z ADK, presmiať celú hodinu Informatiky so spolužiakmi a hľadať dôvody prečo urobiť opäť triednu chatu. To všetko mi vyčarí úsmev na perách a zároveň  ligotajúce sa slzy v mojich očiach. Je to nenávratne preč, no ja ďakujem spomienkam, že mi dovolia občas ujsť z reality.

Keď prevrátim list, oči mi padnú na nadpis: PRIATELIA. Miestami som mala pocit, že odišli, ale mýlila som sa. Oni sú tu stále, ale vždy v inom prevedení. Napríklad môj štvornohý miláčik a zároveň moje všetko - pes Riky. Do 26. 12. 2009 bol pre mňa priateľom - havkom, teraz je priateľom - hviezdou na nebi. A tak by som mohla vymenovať xy ľudí, ktorí sa objavili v mojom živote, ale odišli a stali sa prachom spomienok. No vidím aj ľudí, ktorí ostali a sú pre mňa ako motýle šťastia, ktoré mi vyčaria úsmev na perách, keď ho zakryjú slzy a dodajú pocit lásky, keď ju prebije smútok. Každý jeden vie čo pre mňa znamená a ak náhodou ešte nie, dozvie sa J

A čo kapitola RODINA? Váhavo začnem otáčať list a prvé čo mi udrie do očí je príchod tej najkrajšej princeznej na svete menom Sofia.  Vniesla do môjho života radosť, šťastie a priložila kamienok do kopy zmyslov môjho života. Je to malé a nevinné stvorenie, ktoré hreje očami lásky. A čo jej bratia? Vyrástli v dospievajúcich chlapcov, s ktorými rastie aj moja láska k nim napriek občasným vŕzgajúcim dverám hnevu. Milujem moju rodinu a keď občas spoločná loď narazí na ľadovec hádok,  nerozpadne sa a pokračuje ďalej. Dodávajú mi nie len chuť do života, ale ich ruky cítim ako podporu na ceste mojim vlastným životom.

So smutným pohľadom hľadím na kapitolu LÁSKA, ktorá je prázdna. Vidieť len stopy po slzách a sklamaniach. Ešte stále neprišiel ten pravý.  Občas sa pýtam PREČO? Som hlúpa, neatraktívna alebo nepríťažlivá? Neviem si odpovedať na moje nezmyselné otázky, ale nevadí. Raz príde a aj ja si budem môcť povedať, že mám človeka, ktorý ma úprimne ľúbi.

Nesmiem zabudnúť na kapitolu PRIATELIA, v ktorej je tak veľmi veľa strán, že moje oči by sa len gúľali po riadkoch a hltali minúty prežité s ľuďmi, ktorí si zaslúžia nosiť meno Priateľ. Nestíham zachytávať obrazy spomienok, lietajú okolo mňa a ja len zúfalo naťahujem ruky za nimi. Chcem vrátiť čas detstva, dospievania a puberty. Možno som nezažila takú pubertu ako iní, ale o to viac pre mňa znamená ten čas prežitý bláznením. Za tie roky som spoznala mnoho ľudí a veľa z nich sa dostalo k môjmu srdcu, no len pár zotrvalo. Nevadí, spomienky ma kŕmia šťastím a silou kráčať ďalej.

TAK a je čas zatvoriť knihu Spomienok, vrátiť ju do vrecka, utrieť slzy a kráčať ďalej. Pozriem pred seba a vidím dlhú cestu životom, ktorá ma volá a ponúka mi mnoho príležitostí a zaujímavých zastávok. Už sa nepozriem späť, len dopredu za Slnkom šťastia J

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?