Odpusť mi...

Autor: Katarína Palečková | 2.11.2015 o 22:23 | (upravené 3.11.2015 o 9:54) Karma článku: 4,57 | Prečítané:  556x

Opäť úsmev na tvári a spokojnosť u mňa zavládla, prepáč mi, ak som Ťa mojim rozhodnutím sklamala. Nemala som už viac síl pokračovať v tom trápení, neustále plakať, že môj život sa ocitol v ohrození.  

Nechať školu, prácu a odísť do Ameriky,

to bolo to najlepšie, čo stvorili moje myšlienky.

Keď lietadlo vzlietlo a odlepilo sa od zeme,

moje srdce búšilo ako bláznivé a kričalo: "Kam my teraz ideme?"

Chcelo sa mi plakať, ale aj sa smiať,

rozum mu odpovedal: "Neboj sa, ideme tam, kde už slzy sa nebudú potok liať."

Ten chaos, čo som mala vo vnútri sa len zväčšoval,

len rozum bol ten, čo všetko hladko upratal.

Strach, očakvania a smútok za mojimi blízkymi,

ale zároveň šťastie, že moje trápenie a beznádej doma zostali.

Ten obrovský kameň spadol zo mňa a zostal ležať vo Viedni,

v New Yorku som už len dýchala šťastie a nevedela sa dočkať ako si užijem nasledujúce dni.

 

Každý deň som na Teba myslela a s Tebou sa v myšlienkach rozprávala.

 

Hovorila som Ti všetko  a predstavovala si, ako ma počúvaš,

volala som Ťa, aby si prišiel za mnou a povedal mi, že pozorne načúvaš.

Ty si však vedel, že nebol ten pravý čas, aby si prišiel,

pretože som mala nových ľudí, ktorí mi pomohli prekonať to, že si odišiel.

 

Vďaka tým, čo so mnou tam boli, som opäť úsmev objavila,

nové zážitky a kus sveta uvidela.

Tie detské tváričky, čo každý deň na náš bazén chodili,

môjmu srdcu nový život  a radosť pridelili.

Moje oči sa opäť rozžiarili a začali šíriť úsmev,

veď bolo na čase po toľkých mesiacoch, kedy nastal ten veľký úder.

 

Začala som môj život inam smerovať,

rozmýšľať, čo zmením, aby som mohla spokojne fungovať.

Kto by to bol povedal, že sa vrátim do tých končín,

kde si Ty toľké roky učiteľa robil.

Nechal si tu svoje srdce a i kus života,

cítim Tvoju prítomnosť všade, kde moje nohy blúdia.

 

Som tu, blízko teba a tvojich pekných spomienok,

sľúbujem, že udržím tvoj životný plamienok.

Plamienok, ktorý nám všetkým Teba pripomína,

Tvoju rola otca, starkého, deduška, ba dokonca i učiteľa.

 

Chcem len, aby si vedel, že som šťastná a plná života,

odhodlaná písať, pracovať i učiť sa.

Začala som nový život,  v novom meste,

teším sa, čo môj rozum vymyslí ešte.

Občas ešte večer zvyknem plakať,

na teba a i spoločné zážitky spomínať.

Keď prídem do bytu k starkej,

hľadám ťa všade očami a čakám, z ktorej izby vyjdeš.

Keď sedím v obývačke,

stále sa pozriem doprava a hľadám Ťa v Tvojom kresle.

Keď ležím u starkej v tvojej posteli,

čakám, že prídeš a ku mne sadneš si .

Ešte stále si moje srdce nezvyklo, že tu nie si,

ale pomaly rozum ho lieči.

 

Neboj sa, Tvoja vnučka sa opäť vrátila,

úsmevom a dobrou náladou ožila.

Chýbaš všetkým a Ty to vieš,

v našich srdciach s Tvojou láskou znieš.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?