Katarína Palečková
Odpusť mi život...
Poznáte pocit, keď stratite dôveru v samého seba? Keď vás prestane všetko baviť a vadíte sám sebe? Neviete, čo chcete, ale ste presvedčení, že všetci okolo vás vám chcú zle?
Poznáte pocit, keď stratite dôveru v samého seba? Keď vás prestane všetko baviť a vadíte sám sebe? Neviete, čo chcete, ale ste presvedčení, že všetci okolo vás vám chcú zle?
Opäť úsmev na tvári a spokojnosť u mňa zavládla, prepáč mi, ak som Ťa mojim rozhodnutím sklamala. Nemala som už viac síl pokračovať v tom trápení, neustále plakať, že môj život sa ocitol v ohrození.
Jún, slnko, voda, Amerika a úsmev na tvári, kto by to bol povedal, že moje srdce za Tebou ešte stále tak veľmi žiali.
Letný vánok, jemne hojdajúca sieť, slnečné lúče zohrievajúce moje líca. Moje myšlienky stoja a privreté oči mi premietajú tmu. Sladký pocit nemyslieť, nekombinovať, neponáhľať sa, len tak ležať a nechať sa unášať jemne kolísajúcimi konármi stromov.
Keď som si prečítala tému Mojich 7 divov, okamžite som sa zamyslela. Áno, viem, nie vždy to moje zamyslenie sa nad vecami dopadlo najlepšie, no v tomto zamyslení som mala jasno. Myslím si, že každý jeden z nás máme rôzne hodnoty života a jeho cena je pre každého odlišná. Tak to bude aj pri 7 divoch. Ako tak sedím a píšem tieto riadky, hlavou mi lieta mnoho pekných myšlienok, ktoré by som napísala. Vôbec nemusím uvažovať nad jednou vetou pol hodinu. Pero mi kĺže po papieri tak ako myšlienky udávajú tempo. Môžem povedať, že príčinou bude jasnosť, ktorú mám v mojom živote a viem, čo je pre mňa najdôležitejšie. Mojich 7 divov nespája žiadna konštrukčná veľkoleposť, ale sú pre mňa úžasné.
Opäť som sa zamyslela a ... píše sa 7. Január 2013, som študentkou druhého ročníka na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Ako a kedy ubehol ten čas?